Input:

Zmeny v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny účinné od 1. januára 2020

4.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.12.1.1 Zmeny v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny účinné od 1. januára 2020

doc. JUDr. Boris Balog, PhD.

Od 1. januára 2020 nadobúda účinnosť ďalšia novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to zákon č. 356/2019 Z. z. Ide o najrozsiahlejšiu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny v roku 2019. Táto novela zákona o ochrane prírody a krajiny reaguje v prvom rade na doterajšiu aplikačnú prax a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny predovšetkým v chránených územiach, a to prostredníctvom zavedenia nových alebo zmenou existujúcich právnych nástrojov tak, aby tieto územia plnili svoj účel v súlade s cieľmi ich ochrany zadefinovanými v zákone o ochrane prírody a krajiny a dokumentácii ochrany prírody a krajiny. Týka sa to predovšetkým národných parkov, ktoré predstavujú územia, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Novela zákona zabezpečuje transpozíciu a uplatňovanie smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody, predovšetkým čl. 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení, ktorý tvorí základný právny rámec ochrany území európskej sústavy chránených území Natura 2000, ako aj čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení.

Účinné uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny závisí od vytvorenia vhodných legislatívnych podmienok. Zákon o ochrane prírody a krajiny doteraz neumožňoval v náležitej miere zabezpečiť ochranu chránených území, osobitne národných parkov, ktoré predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo štátu, pred ich poškodzovaním a ničením. Uvedený problém sa prejavil v súvislosti s veľkoplošnými výrubmi v lesoch národných parkov, ktoré boli realizované predovšetkým z titulu predchádzania a zabránenia šírenia a premnoženia škodlivých činiteľov, a ktorých výsledkom sú rozsiahle holiny. Len v Národnom parku Nízke Tatry v dôsledku ťažby, resp. odstraňovaniu následkov kalamít zaniklo od roku 2004 viac ako 70 km2 starých lesov.

V prípade Národného parku Nízke Tatry bol výskyt kalamít najmä v území s tretím stupňom ochrany, kde ťažba dreva podľa platného zákona o ochrane prírody a krajiny nebola zakázaná ani inak obmedzená. V mnohých prípadoch tak dochádzalo k poškodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho a národného významu a biotopov chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V súvislosti s poškodzovaním biotopov hlucháňa hôrneho v dôsledku realizácie náhodnej ťažby predovšetkým v národných parkoch, ktoré tvoria jadrovú zónu tohto druhu na území Slovenska, začala Európska komisia voči Slovenskej republike konanie vo veci porušenia smerníc Európskej únie - smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva. Ak by Slovenská republika neprijala potrebné opatrenia na ochranu lokalít európskej sústavy chránených území, toto konanie by mohlo v krátkom čase viesť k podaniu žaloby na Súdny dvor Európskej únie.

Okrem ustanovenia podmienok územnej ochrany, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa v chránených územiach realizovali činnosti s negatívnym vplyvom na predmet a ciele ich ochrany, je potrebné vytvoriť podmienky pre efektívnu správu a manažment chránených území tak, aby sa mohli realizovať opatrenia ochrany prírody a krajiny v súlade s cieľmi

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: